Turistika - Chočské vrchy

Prosiek – Prosiecka dolina – Prosečné – Oblazy – Kvačianska dolina – Kvačany
Oblasť: Chočské vrchy 
Náročnosť: stredne náročná túra   
Východisko: Prosiek, zastávka SAD, parkovisko
Cieľ: Kvačany, zastávka SAD, parkovisko
Trvanie: 6 h    Prevýšenie: 772 m 

Časový rozvrh: Prosiek – ústie Prosieckej doliny ¼ h – Vráta ¼ h – Vidová ¾ h – Svorad ½ h – Prosečné 1 ½ h –  sedlo Ostruhy ¾ h  – dolina Borovianka  1 h – Oblazy ¼ h  – Kvačany ¾ h  Spolu: 6 h

Náročnosť: Stredne náročná túra s mierne namáhavým výstupom na Prosečné. V dolnej a hornej časti Prosieckej doliny sa náročnejšie úseky prekonávajú pomocou umelých technických pomôcok. V daždivejších obdobiach treba počítať s chôdzou po zavodnenom riečisku.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Zo stredu obce Prosiek (600 m) sa po asfaltovej ceste (2708) dostaneme na parkovisko ležiace tesne pod vyústením Prosieckej doliny (640 m) do kotliny. Tu sa začína náučný chodník Prosiecka a Kvačianska dolina, ktorý nás bude sprevádzať na začiatku túry a neskôr pri Oblazoch. Už od ústia má Prosiecka dolina charakter úzkej tiesňavy, v ktorej riečisko potoka zvierajú strmé svahy posiate rozličnými bralnými útvarmi. V najužšom mieste s názvom Vráta sa nad dno štrbiny medzi dvoma kolmými vápencovými stenami vmestí len riečisko potoka, ktoré tu zároveň plní funkciu turistického chodníka. Nad Vrátami prechádza miestami sa objavujúci turistický chodník po lávke ponad zavodnené koryto nad ponorom na ľavú stranu doliny. Do cesty sa mu stavia skalný stupeň, ktorý možno prekonať len takmer lezeckým spôsobom. Nad ním sa potok miestami stráca v krasových ponoroch, vďaka čomu je jeho riečisko obvykle suché. Na rázcestí Vidová do tiesňavy ústi krátka dolina Červené piesky ukončená skalným prahom, cez ktorý sa prepadá 15 m vysoký vodopád. Po jeho prehliadke sa vrátime do ústia doliny a pokračujeme k jej hornému zúženiu. Najexponovanejšia roklina Sokol je rozdelená na tri skalné stupne, ktoré sa pre väčšiu bezpečnosť prekonávajú pomocou oceľových rebríkov. Traverz jednej zo stien uľahčuje, ale predovšetkým istí v skale uchytená reťaz. V závere tiesňavy sa vzhľad krajiny nápadne mení. Na Svorade náučný chodník dočasne opúšťa Chočské vrchy, aby sa do nich po 4 km oblúkom vrátil. Základná trasa zostáva v pohorí a sleduje zeleno značkovaný chodník (5620), po ktorom vystúpime na vrch Prosečné (1 372 m). Výstupová trasa nie je priamočiara. Chodník, ktorý sa miestami mení na cestu, má esovitý tvar. Les okolo neho sa občas roztvára do lúk a poľán. Kedysi vychýrený výhľad z Prosečného na Liptov sa stráca postupnou premenou vrcholovej Jóbovej lúky na les. Zostup z Prosečného vedie smerom na severovýchod. Strmý chodník klesá na poľanu v sedle Ostruhy (1 085 m), odkiaľ zostupová trasa vedie cez terénnu hranu medzi Hrádkovom a Čiernou horou na strmý zalesnený západný svah Kvačianskej doliny. Po krátkom traverze sa chodník oblúkom vracia na severné úbočia masívu Prosečné a dlhými serpentínami zostupuje do doliny Borovianky. Poniže obce Veľké Borové sa opäť spája s náučným chodníkom, ktorý smeruje k dvojici drevených vodných mlynov na Oblazoch (750 m). Po prehliadke pozoruhodných technických pamiatok musíme absolvovať pomerne namáhavý, avšak krátky výstup do strmého svahu Kvačianskej doliny, v ktorom vedie stará kamenistá cesta z Hút do Kvačian. Cesta s červeným značkovaním (0862) vstupuje smerom na juh do nádherného prírodného prostredia. Osobitnú pozornosť si zaslúži miesto Roháč označené kamenným krížom, ktoré poskytuje azda najkrajší pohľad na dno Kvačianskej doliny. Pohodlná cesta s červeným značkovaním nás dovedie do cieľa výletu v Kvačanoch (610 m).

Likavka – Veľký Choč – Lúčky
Oblasť: Chočské vrchy
Náročnosť: pomerne náročná túra s namáhaným výstupom   
Východisko: Likavka, zastávka SAD, parkovisko
Cieľ: Lúčky, zastávka SAD, parkovisko
Trvanie: 7 ¼ h
Prevýšenie: 1 071 m 
Časový rozvrh: Likavka ½ h – Likavský hrad ½ h – Predný Choč 1 ¾ h – sedlo Spuštiak ½ h – Stredná poľana 1 h – Veľký Choč 1 h – sedlo Vráca  ½ h – Žimerová ½ h – ústie doliny Jastrabá  ½ h – Lúčky ½ h 
Spolu: 7 ¼ h

Náročnosť: Pomerne náročná túra s namáhaným výstupom prekonávajúcim veľké prevýšenie. Vo vrcholovej časti trasa vstupuje do vysokohorského prostredia, orientačne však nie je náročná.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Od zastávky na hornom konci Likavky (540 m) sa vydáme po ceste s červeným značkovaním (0851). Lesná cesta zľava míňajúca zrúcaniny Likavského hradu mierne stúpa plytkou dolinou. Strmšia je až v závere, kde chodník traverzuje široké rúbanisko a pokračuje lesom dvoma serpentínami. Nasleduje dlhý traverz smerujúci do širokého trávnatého sedla nachádzajúceho sa pod Predným Chočom (1 249 m) s krásnym výhľadom. Po zostupe z jeho vrcholu odbočíme vpravo na neznačkovaný chodník. Červená turistická trasa sa v sedle Spuštiak  napája na modrú trasu (2 700). Do svahu Zadného Choča vystúpime po strmej lesnej ceste. Na rúbanisku sa vydáme doľava na chodník smerujúci na Zadnú poľanu, kde pred druhou svetovou vojnou stála Hviezdoslavova chata. Za lesom sa nachádza Stredná poľana (1 250 m), na ktorej druhýkrát zmeníme farbu turistickej trasy. Od smerovníka odbočíme vpravo na zeleno značkovaný chodník (5560), ktorý vedie po severnom okraji poľany smerom na východ. Od vysokých smrekov chodník odbočuje doľava a vďaka tomu, že takmer sleduje spádnicu, nadmorská výška rýchlo pribúda. Ostrá zákruta vpravo nás nasmeruje do traverzu. Za krátkym skalným stupňom, ktorý treba zdolať aj za pomoci rúk, nasleduje ďalší krátky traverz. Čoskoro vystúpime nad hornú hranicu lesa do pásma kosodreviny, čo znamená, že sa blížime k vrcholu Veľkého Choča (1 611 m). Na Slovensku je len málo vrchov, z ktorých turisti uvidia taký veľký kus krajiny ako z Veľkého Choča. Za dobrej viditeľnosti sa do kruhového rozhľadu z Veľkého Choča vmestia všetky okolité vyššie pohoria Západných Karpát. Na severe vidieť Babiu horu a Pilsko, na východe Tatry s Roháčmi, na juhovýchode Nízke Tatry, na juhozápade Veľkú Fatru a na západe Malú Fatru. Z Veľkého Choča zídeme opäť na liptovskú stranu, ale inou zostupovou trasou. Po červeno značkovanom chodníku (0852) sa vydáme smerom na juh do sedla Vráca (1 422 m), ktoré z druhej strany ohraničuje krátky skalnatý hrebeň Malého Choča (1 465 m). Zostup zo sedla vedie smerom na východ po veľmi strmom chodníku, ktorý sa po chvíli ponorí do vysokého smrekového lesa. Nižšie chodník opúšťa strmú dolinu traverzom doprava k lúkam na Žimerovej (1 080 m). Svieže horské lúky poskytujú nádherné spätné pohľady na Veľký a Malý Choč. Zostup pokračuje smerom do doliny Jastrabá, ktorá ústi do väčšej Lúčanskej doliny.  Dolinou vedie stará asfaltová cesta, po ktorej sa dostaneme ku kúpeľným objektom v Lúčkach (598 m). Čas do odchodu autobusu si môžeme skrátiť prehliadkou Lúčanského vodopádu vytvoreného na travertínovej kaskáde.

Kalameny – Poľana – Liptovský hrad – Sedlo pod Kráľovou – Bukovina
Oblasť: Chočské vrchy
Náročnosť: Stredne náročná túra s exponovaným zostupom z Liptovského hradu.
Východisko: Kalameny, zastávka SAD, parkovisko
Cieľ: Bukovina, zastávka SAD, parkovisko
Trvanie: 3 h
Prevýšenie: 425 m
Časový rozvrh: Kalameny – rázcestie v doline potoka Kalamenianka 1/4 h – sedlo Poľana 1 h – Liptovský hrad 1/2 h – Sedlo pod Kráľovou 1/2 h – Bukovina 3/4 h 
Spolu: 3 h

Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Začneme od zastávky SAD v obci Kalameny (568 m) po žltej značke (8610). Pôjdeme hore ulicou po ľavej strane kostola okolo cintorína a na najbližšej križovatke odbočíme doľava. Po spevnenej ceste prejdeme ponad futbalové ihrisko a popod lyžiarsky vlek na sever na rázcestie v ústí doliny potoka Kalamenianka. Na ľavej strane sa nachádza prírodný bazén s vrtom teplej minerálnej vody. Na pravej strane stojí drevený kríž a menšia chata poľovníckeho združenia. Na toto miesto vedie pravá vetva žltého okruhu zo Sedla pod Kráľovou. Pokračujeme hore dolinou a na pravej strane minieme odbočky do bočných dolín. Za skladom dreva prejdeme cez bočnú dolinku s kŕmidlom na výraznú odbočku doprava so studničkou. Vystúpime pomerne mokrou dolinou s hlbokými koľajami na rázcestie s dreveným kŕmidlom. Pravou vetvou pokračujeme hore dolinou, neskôr pôjdeme vľavo od dna doliny po ceste v záreze do sedla Poľana (845 m). Z neho smerujeme vpravo a asi po 100 m odbočíme doľava, kde strmo vystúpime cez vysoký les medzi  vyrúbanými pásmi. Pod hrebeňom prejdeme vpravo cez rúbanisko (je tu veľmi zlá orientácia) na kľukatý nevýrazný chodník, ktorý vedie po pravej strane hrebeňa na vrchol. Ľavú stranu tvoria strmé skalné zrázy, preto je nebezpečné približovať sa k hrane! Na vrchole vojdeme medzi zakonzervované zvyšky múrov Liptovského hradu (993 m). Tu sa končí červená značka (0852) z Bukoviny. Pôvodný drevený mostík medzi hornou a dolnou časťou hradu je nefunkčný, obísť ho možno po dolnom okraji popri prístrešku. V dobrom stave nie je ani dolný mostík cez skalný zárez. Problematický je aj zostup z hradného brala na juh cez skalnú stienku (pomôže kus lana na zaistenie). Spod stienky pokračujeme do menšieho sedla, kde žlto značkovaná trasa vedie paralelne s červenou značkou. Neskôr odbočíme doľava serpentínou cez vylámaný les a hrebienkom sa dostaneme na lesnú cestu. Dlhou zákrutou popri zrubovej chatke prejdeme do otvoreného plytkého sedla. Zo sedla smerujeme vľavo lesnou cestou k smerovníku na okraji lesa v Sedle pod Kráľovou (773 m). Tu odbočuje žltá značka na západ. Okrajom lesa smeruje do ústia doliny potoka Kalamenianka (1/4 hod.). My odbočíme doľava, pokračujeme východným smerom po červených značkách, až prídeme cez riedko zarastené poľany do súvislého porastu. Skalnatá cesta vedie mierne doľava k potoku a ďalej na poľanu so skladom dreva. Cez jarok prejdeme na spevnenú cestu vedúcu zo Sestrčskej doliny. Po nej onedlho prídeme do obce Bukovina (590 m). Červená značka pokračuje cez Bobrovník k železničnej stanici Vlachy.