Turistika - Západné tatry

Žiarska dolina ústie  - Baranec - Žiarska dolina ústie
Oblasť: Západné Tatry
Náročnosť: náročná vysokohorská túra 
Trvanie: 7 ¼ h
Východisko: Ústie Žiarskej doliny 
Cieľ:zastávka SAD parkovisko
Prevýšenie: 1 304 m 
Časový rozvrh: Ústie Žiarskej doliny – Stará stávka 1 ½ h – Baranec 2 h – Smrek ½ h – Žiarske sedlo  ½ h – rázcestie Malé Závraty ½ h – Žiarska chata 1 h – ústie Žiarskej doliny 1 ¼ h 
Spolu: 7 ¼ h

Náročnosť: Náročná vysokohorská túra so strmým a namáhavým výstupom na Baranec. Znížená viditeľnosť za nepriaznivého počasia sťažuje orientáciu na hrebeni medzi Barancom a Žiarskym sedlom. Od Žiarskej chaty, kde majú turisti možnosť občerstvenia a ubytovania, je túra veľmi pohodlná.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Z ústia Žiarskej doliny (880 m) sa vydáme po žlto značkovanom turistickom chodníku (8618). Po asfaltovej ceste prídeme k smerovníku, pri ktorom odbočíme na lesný chodník. Serpentínami vedúcimi po svahu porastenom smrekmi vystúpime na hrebeň Starej stávky (1 299 m), ktorý sa zvyšuje smerom na severovýchod. Výzvou na krátky oddych je prístrešok postavený na mieste, kde chodník vychádza nad hornú hranicu lesa. Potešení výhľadom do Liptovskej kotliny pokračujeme vo výstupe hrebeňom, na ktorom sa strieda sutina s kosodrevinou. Vyššie sa kosodrevina stráca a krajina sa mení na hole, kedysi intenzívne spásané hovädzím dobytkom a ovcami. Od zatrávnenej priehyby nás kamenistý chodník privedie na vrchol Baranca (2 184 m). Jedinečný pohľad z tretieho najvyššieho vrchu Západných Tatier vysvetľuje, prečo ho vidieť prakticky z celého Liptova. Odlišný pohľad na sever predstavuje Roháče s Baníkovom. Pokračovaním túry po hrebeni cez Smrek (2 072 m) a zostupom do Žiarskeho sedla (1 917 m) sú roháčske štíty čoraz bližšie. Zdatnejší turisti môžu vystúpiť na blízky skalný kužeľ Plačlivého (2 125 m), ak budú pokračovať po hrebeni. Základná trasa zo sedla klesá do Malých Závratov, kde sa zeleno značkovaný chodník (5610) spája s modrým (2707), ktorý zostupuje zo Smutného sedla. Pohľadu z chodníka v hornej časti Žiarskej doliny vpravo dominuje masív Baníkova (2 178 m). Obvyklá výstupová trasa na jeho vrchol od Žiarskej chaty (1 300 m) cez Jalovecké sedlo nie je súčasťou programu tejto túry. Po občerstvení v príjemnom prostredí Žiarskej chaty môžu turisti navštíviť Pietne miesto obetí horských neštastí v Západných Tatrách. Do cieľa v ústí Žiarskej doliny nás spoľahlivo aj za súmraku dovedie pohodlná spevnená cesta s modrým značkovaním.

Jalovec – Babky – Sivý vrch – Chata pod Náružím – Jalovec
Oblasť: Západné Tatry (juh) – západná časť
Náročnosť: náročná a dlhá túra s veľkým prevýšením
Trvanie: 6 ½ h
Východisko a cieľ: Jalovec, zastávka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 1 120 m
Časový rozvrh: Jalovec – Tokariny ½ h – Babky 1 ¾ h – sedlo Predúvratie ½ h – Sivý vrch 1 h – sedlo Predúvratie ¾ h – Chata pod Náružím ¼ h – rázcestie pod Babkami ½ h – Tokariny ¾ h – Jalovec ½ h 
Spolu: 6 ½ h

Náročnosť: Náročná a dlhá túra s veľkým prevýšením. Vhodná len za dobrého počasia.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Zo zastávky SAD v Jalovci (685 m) sa vyberieme smerom na sever po žltých značkách (8617). Pri smerovníku za posledným domom na ľavej strane horného konca dediny odbočíme doľava na lesnú cestu. Asi po 50 m nás cesta zavedie ponad menšie potoky doprava do jelšiny na pravej strane potoka. Dostaneme sa k brodu, ponad ktorý prejdeme cez lávku. Cesta ďalej vedie na okraj lúky a menší hrebeň. Pokračujeme riedkym porastom poza rekreačné zariadenia a súkromné chaty na kamenistú cestu. Prejdeme cez potok na lesnú poľanu Tokariny, na ktorej je mapa a smerovník. Na tomto mieste sa začína červeno značkovaná magistrála (0860) spolu so zelenou značkou (5608). Cez rampu odbočíme na štrkom vysypanú cestu a po zelenej značke sa dlhými serpentínami dostaneme pod skaly Sokola, kde modrá značka odbočuje dolu smerom na parkovisko Bobrovecká vápenica a ďalšia cesta smeruje doprava. My pokračujeme po spevnenej ceste a na bočných skalných hrebeňoch sa nám naskytnú prvé výhľady do údolia. Vyjdeme z lesa do otvorenejšieho terénu a po užšej ceste prídeme k prístrešku a smerovníku, pri ktorom odbočuje modrá značka k Chate pod Náružím. My vojdeme do úzkeho údolia a najskôr cez les a neskôr po strmej lúke vystúpime po zeleno značkovaných serpentínach vedúcich popri napájadlách a rozpadnutej kolibe na vrchol Babiek (1 566 m). Pred nami sa otvoria nádherné pohľady na okolie. Z vrcholu pokračujeme severovýchodným smerom po úzkom skalnatom hrebeni. Neskôr vojdeme do širokého trávnatého sedla a po západnom svahu obídeme Malú kopu, až sa dostaneme do sedla Predúvratie (1 585 m). Chodník ďalej vedie trávnatým plochým hrebeňom popri upravenom prameni (počas suchého leta môže byť bez vody) a medzi kosodrevinou z východnej strany obchádza vrchy Veľká kopa (1 648 m) a Ostrá (1 764 m). Po západnom svahu pretraverzujeme vrchol Malej Ostrej a vojdeme do sedla Priehyba (1 651 m). Na vrchol Ostrej môžeme vystúpiť po sutinovom chodníku. Zo sedla sa vydáme najprv miernym trávnatým hrebeňom, neskôr odbočíme doľava popod hrebeň a strmým, za mokra nepríjemným skalnatým chodníkom vystúpime na vrchol Sivého vrchu (1 805 m). Zostúpime tou istou trasou až do sedla Predúvratie, kde odbočíme doľava na modrú značku. Malú kopu obídeme po východnom svahu. Prejdeme cez plochý lúčnatý hrebeň na juh a ľavým okrajom lesa sa dostaneme k Chate pod Náružím, ktorá by mala mať od leta 2001 celoročnú prevádzku. Od chaty pokračujeme dolu lavicou cez potok popri zachovanej kolibe. Cesta ďalej prechádza cez lúku a mladším porastom vedie k rázcestiu pod Babkami. Po zelenej a neskôr po žltej značke zídeme do Jalovca.

Ústie Žiarskej doliny – Žiarska chata – Jalovecké sedlo – Baníkov – Hrubá kopa – Tri kopy – Smutné sedlo – Žiarska chata – ústie Žiarskej doliny
Oblasť: Západné Tatry (juh) – stredná časť
Náročnosť: náročná túra s veľkým prevýšením a exponovanými úsekmi    
Východisko a cieľ: Žiarska dolina, zastávka SAD, parkovisko    
Trvanie: 7 ¾ h 
Prevýšenie: 1 298 m
Časový rozvrh: Ústie Žiarskej doliny –Žiarska chata 1 ¼ h –Jalovecké sedlo 1 ½ h – Baníkov 1 h – Hrubá kopa 1 h –Smutné sedlo 1 h – Žiarska chata 1 h – ústie Žiarskej doliny 1 h 
Spolu: 7 ¾ h

Náročnosť: Náročná túra s veľkým prevýšením a exponovanými úsekmi zabezpečenými umelými pomôckami.
Sezónna uzávera: od 1. novembra do 15. júna je chodník uzavretý
Základná trasa: Začneme v ústí Žiarskej doliny (880 m) od zastávky SAD po modrej značke (2707), ktorá na krátkom úseku vedie spolu s červenou a so žltou značkou. Po nie veľmi namáhavom výstupe k Žiarskej chate (1 300 m) pokračujeme popri dome Horskej služby k smerovníku, kde odbočíme na zeleno značkovaný chodník (5610) vedúci do Jaloveckého sedla. Upraveným chodníkom popri Pietnom mieste obetí horských nešťastí v Západných Tatrách pretraverzujeme južný svah až k potoku. Po jeho pravej strane vystúpime hore, pod Šarafiovým vodopádom prejdeme cez potok doľava a dlhým stúpaním sa dostaneme do ďalšieho žľabu. Serpentínovým chodníkom vystúpime pomedzi kosodrevinu do širokého Jaloveckého sedla (1 858 m). Zo sedla pokračujeme vpravo trávnatým (neskôr skalnatým) hrebeňom na Príslop (2 142 m). Cez strmý skalnatý hrebeň zostúpime do menšieho sedla. Časť „zubatého“ hrebeňa obídeme zľava, potom južným skalným vrcholovým rebrom vystúpime na Baníkov (2 178 m), najvyšší vrchol na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Pokračujeme východným smerom po červených značkách (0862). Čakajú nás mimoriadne exponované časti istené reťazami (za mokra a poľadovice sú veľmi nebezpečné). Cez skalný zárez s istením zostúpime okolo tzv. skalnej ihly do voľnejšieho terénu. Za širokým lúčnym sedlom vystúpime na druhý najvyšší vrchol túry – Hrubú kopu (2 166 m). Po krátkom odpočinku zostúpime do sedla. Nasleduje prechod exponovanými Tromi kopami (2 136 m), ktorý zaisťujú umelé pomôcky. Technicky náročný prechod je vhodné absolvovať len za dobrého počasia. Z poslednej kopy zostúpime sutinovým chodníkom do Smutného sedla (1 963 m). Zo sedla pokračujeme doprava modro značkovaným chodníkom (2707), ktorý je vrezaný vo veľmi strmom svahu, na odnož Prostredného grúňa. Po zvlnenom hrebeni pokračujeme do malého plytkého sedla, z ktorého sa možno krátkou serpentínou vľavo dostať do doliny. Dláždeným chodníkom vedúcim cez malú terasu prídeme na rázcestie do Žiarskeho sedla a potom sa po našej trase asi o 45 min. ocitneme pri Žiarskej chate. Pohodlným zostupom dolu Žiarskou dolinou výlet ukončíme na zastávke SAD tesne pod ústím Žiarskej doliny.

Ústie Račkovej doliny – Jamnícka dolina – Jamnícke sedlo – Ostrý Roháč – Plačlivé – Žiarske sedlo – Jamnícka dolina – ústie Račkovej doliny
Oblasť: Západné Tatry (juh) – stredná časť.
Náročnosť: Náročná túra s prechodom v exponovanom skalnatom teréne s umelými istiacimi pomôckami. Vhodná len za dobrého počasia. Skupinám odporúčame využiť služby horského vodcu.
Východiskový a cieľový bod: Ústie Račkovej doliny, autokemping, zastávka SAD, parkovisko.
Trvanie: 10 h     
Prevýšenie: 1 235 m
Časový rozvrh: Ústie Račkovej doliny – rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny 1⁄2 h – Záhrady 2 1⁄4 h – rázcestie pod Deravou 1⁄4 h – Jamnícke sedlo 1 1⁄4 h – Ostrý Roháč 3⁄4 h – Plačlivé 1 h – Žiarske sedlo 1⁄4 h – Záhrady 1 1⁄2 h – rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny 1 3⁄4 h – ústie Račkovej doliny 1⁄2 h 
Spolu: 10 h 

Sezónna uzávera: od 1. novembra do 15. júna je chodník uzavretý
Základná trasa: Začneme v ústí Račkovej doliny (890 m), odkiaľ sa vydáme po modro značkovanej štrkovej ceste (2711) vedúcej po ľavej strane potoka Račková. Vystúpime Úzkou dolinou k priehrade, odkiaľ pokračujeme popri potoku, až prejdeme cez most na jeho pravú stranu k rázcestiu Račkovej a Jamníckej doliny. Doprava odbočuje zelená a žltá značka, my pokračujeme vľavo po modrej. Prejdeme cez Jamnícky potok a pokračujeme po jeho ľavej strane. Na tomto úseku pôjdeme po širokej ceste smerujúcej cez viaceré bystriny stekajúce z bočných lavinóznych svahov Baranca. Od rozšíreného miesta (tzv. otočky) vedie už len užšia skalnatá cesta, ktorá prechádza cez potoky žľabov Maselná a Pusté a pokračuje strmším výstupom ku kolibe. Pokračujeme lesom, potom mierne klesneme na nedávno zalesnenú poľanu. Po prekonaní potoka cesta strmšie vystupuje na poľanu pod Záhradami (1 300 m) k prístrešku a smerovníku. Zľava na toto miesto smeruje zeleno značkovaný chodník zo Žiarskeho sedla. Obe značky pokračujú spolu menšou rovinou, cez potok prechádzajú na jeho pravú stranu a serpentínami vystupujú lesom až na jeho hornú hranicu. Na hrebeni zelená značka odbočuje vpravo do žľabu pod Hrubý vrch. My pokračujeme doľava po modrej značke dlhým traverzom cez trávnatú lúku na prah pomedzi kosodrevinu a vrátime sa späť doľava cez potok. Chodník ďalej vedie stupňovitým terénom na trávnatú rovinu k Jamníckym plesám. Dolné Jamnícke pleso obídeme po pravej strane a serpentínami vystúpime k hornému Jamníckemu plesu, od ktorého chodník pokračuje strmým skalnatým svahom do Jamníckeho sedla (1 908 m). Zo sedla odbočíme doľava po červeno značkovanej hrebeňovej ceste (0862), ktorá vedie najprv k Jamníckym plesám miernym, potom strmším skalnatým hrebeňom do skalného kúta, ktorým vyjdeme pomocou istiacej reťaze na plošinu. Prejdeme po skalných blokoch exponovaného skalného koňa zaisteného reťazou na bralnatý vrchol Ostrého Roháča (2 088 m). Odmenou za namáhavý výstup sú prekrásne výhľady do Roháčskej doliny, na masív Jakubiny a východnú časť Západných Tatier. Zostup z Ostrého Roháča vedie smerom na západ. Strmým žľabom zaisteným reťazou prejdeme pomedzi skalné balvany, po skalných stupňoch sa dostaneme k tzv. vzdušnému komínu, ktorý zdoláme pomocou reťazového istenia. Neskôr sa ocitneme vo voľnejšom teréne, ktorým prejdeme do sedla. Nasleduje výstup po skalnatom chodníku a stupňoch na širší chrbát Plačlivého (2 125 m). Po krátkom odpočinku na vrchole Plačlivého sa vyberieme smerom na juh po žlto značkovanom strmom sutinovom chodníku (8618) do Žiarskeho sedla (1 917 m). Zo sedla pokračujeme východným smerom po zeleno značkovanom chodníku (5610). Trasa najskôr strmo klesá serpentínami do doliny Záhrady (1 300 m), neskôr pokračuje po pohodlnom upravenom chodníku do pásma kosodreviny. Prejdeme cez malý potok a strmým serpentínovým chodníkom sa dostaneme do Jamníckej doliny, na rázcestie so zelenou a žltou značkou. Pokračujeme dolu dolinou do ústia Račkovej doliny (890 m), príp. až do Pribyliny.

Ústie Jaloveckej doliny – Bobrovecká dolina – Pálenica – Brestová – Salatín – Hlboká dolina – ústie Jaloveckej doliny
Oblasť: Západné Tatry (juh) – západná časť
Náročnosť: Náročná a dlhá túra s veľkým prevýšením a úsekom vedúcim po hlavnom hrebeni. Vhodná len za dobrého počasia.
Východiskový a cieľový bod: Ústie Jaloveckej doliny, parkovisko
Trvanie: 7 1⁄2 h   Prevýšenie: 1 248 m
Časový rozvrh: Ústie Jaloveckej doliny – ústie Bobroveckej doliny 1 1⁄4 h – sedlo Pálenica 2 h – Brestová 1⁄2 h – Salatín 1⁄2 h – ústie Hlbokej doliny 1 1⁄2 h – ústie Bobroveckej doliny 1⁄2 h – ústie Jaloveckej doliny 1 1⁄4 h
Spolu: 7 1⁄2 h

Sezónna uzávera: od 1. novembra do 15. júna je chodník uzavretý
Základná trasa: Do ústia Jaloveckej doliny (800 m) prídeme z Jalovca po žltej značke (8617) alebo z parkoviska Bobrovecká vápenica popri horskom hoteli Mních, kde sa na žltú značku napojíme. Môžeme začať na rázcestí na Tokarinách, odkiaľ pokračujeme spolu s červenou magistrálou (0860). Pri smerovníku v ústí doliny odbočíme doľava a po ľavej strane Jaloveckého potoka vstúpime do doliny. Prejdeme cez bočný prítok potoka a najprv lesnou cestou, potom chodníkom vystúpime z dna doliny na jej ľavý svah. Pokračujeme traverzom a opäť sa vrátime k potoku. Prejdeme cez niekoľko drevených mostíkov a miernym stúpaním sa dostaneme k odpočívadlu pred dlhou drevenou lávkou. Sme v ústí Bobroveckej doliny (1 005 m) a doliny Parichvost. Za lávkou odbočuje modro (2710) a zeleno (5611) značkovaný chodník do doliny Parichvost. My pokračujeme po žltej značke Bobroveckou dolinou. Obídeme neveľký ostrov stromov a odbočíme doľava cez lávku, stále pôjdeme lesom cez bočné prítoky Polianskeho potoka až k sútoku z Podválovca. Vydáme sa najprv doprava, potom doľava na hrebeň a zvlneným terénom pokračujeme na veľkú poľanu s kolibou, odkiaľ sa nám naskytne zaujímavý pohľad na Sivý vrch. Vystúpime rednúcim lesom popri Čiernom Bobroveckom plese obrastenom kosodrevinou, ktoré za horúceho počasia vysychá. Po chvíli prejdeme popri Bielom Bobroveckom plese, ku ktorému treba odbočiť vpravo na chodník kopírujúci terénnu vlnu. Pokračujeme cez lesnú poľanu na jej horný koniec pod prudký svah, kde odbočíme ostrou zákrutou doľava. Kopaným chodníkom pretraverzujeme do sedla Pálenica (1 573 m), odkiaľ sa vydáme cez kosodrevinu po červenej hrebeňovej trase (0862) na Redikalné (1 651 m) a Pálenicu (1 753 m). Pôjdeme východným smerom hore trávnatým hrebeňom cez kótu Zuberec, až vyjdeme na Brestovú (1 903 m). Z oravskej strany sem vedie modrá značka (2766). Zostúpime do sedla Parichvost, odkiaľ smerujeme strmo hore sutinovým hrebeňom. Pod temenom je chodník menej strmý. Vystúpime na skalnato-hôľny vrchol Salatína (2 048 m) – najvyšší bod túry. Tu sa končí zelená značka (5611) z Hlbokej doliny, po ktorej budeme zostupovať. Najprv klesneme spolu s červenou značkou do menšieho sedla, kde odbočíme doprava na úbočie trávnatého hrebeňa. Pokračujeme prudko dolu po nevýraznom chodníku so zaujímavými pohľadmi do ľadovcovej kotliny nazývanej Vrece, až prídeme k prameňu. Serpentínovým chodníkom vedúcim popri potoku zostúpime do úžľabiny. Ocitneme sa v pásme kosodreviny. Po prekonaní potoka pôjdeme po jeho ľavej strane chodníkom, ktorý vedie vyššie nad potokom, až k prvým ostrovom lesa. Cez les plynulo klesneme k serpentíne nad ústím Hlbokej doliny (1 130 m) do doliny Parichvost, odkiaľ pokračujeme spolu s modrou značkou (2710) po ústie Bobroveckej doliny (1 005 m). Odtiaľ sa vyberieme po žltých značkách (8617) dolu dolinou popri potoku do ústia Jaloveckej doliny (800 m), príp. až do Jalovca na autobusovú zastávku.

Ústie Jaloveckej doliny – Jalovecká dolina – Parichvost – Baníkovské sedlo – Baníkov – Jalovecké sedlo – Žiarska chata – ústie Žiarskej doliny
Oblasť: Západné Tatry (juh) – západná časť
Náročnosť: Veľmi náročná a dlhá túra s veľkým prevýšením vedúca miestami v exponovanom teréne. Vhodná len za dobrého počasia.
Východiskový bod: Ústie Jaloveckej doliny, parkovisko 
Cieľový bod: Ústie Žiarskej doliny, zastávka SAD, parkovisko 
Trvanie: 6 3⁄4 h    Prevýšenie: 1 378 m
Časový rozvrh: Ústie Jaloveckej doliny – ústie Bobroveckej doliny 1 1⁄4 h – ústie Hlbokej doliny 1⁄2 h – Baníkovské sedlo 2 h – Baníkov 1⁄4 h – Jalovecké sedlo 3⁄4 h – Žiarska chata 1 h – ústie Žiarskej doliny 1 h 
Spolu: 6 3⁄4 h

Sezónna uzávera: od 1. novembra do 15. júna je chodník uzavretý
Základná trasa: Do ústia Jaloveckej doliny (800 m) prídeme z Jalovca po žltej značke (8617) alebo z parkoviska Bobrovecká vápenica popri horskom hoteli Mních, kde sa na žltú značku napojíme. Môžeme začať od rázcestia na Tokarinách stále po žltej značke, ktorá na krátkom úseku vedie spolu s červenou magistrálou (0860). Pri smerovníku v ústí doliny žltá značka odbočuje doľava a vedie po ľavej strane Jaloveckého potoka do Jaloveckej doliny. Prejdeme cez bočný prítok Jaloveckého potoka a pokračujeme po lesnej ceste. Neskôr vystúpime po chodníku z dna doliny na jej ľavý svah. Pokračujeme traverzom a opäť sa vrátime k potoku. Prejdeme cez niekoľko drevených mostíkov miernym stúpaním až k odpočívadlu pred dlhou drevenou lávkou a ocitneme sa v ústí Bobroveckej doliny (1 005 m) a doliny Parichvost. Za lávkou prejdeme na modro (2710) a zeleno (5611) značkovaný chodník do doliny Parichvost. Cez drevené mostíky sa dostaneme na ľavú stranu doliny a po upravenom chodníku vystúpime cez les (asi 1 hod.) na odbočku zelenej značky v ústí Hlbokej doliny (1 130 m). Pokračujeme po modrej značke, prejdeme cez mostík na ľavú stranu údolia a vystúpime strmšie lesom do pásma kosodreviny. Opäť sa vrátime k potoku a prejdeme na jeho druhú stranu. Vyjdeme hore strmým serpentínovým chodníkom medzi kosodrevinu a skalné rebrá a pokračujeme dlhším traverzom cez vejár skalnatých žľabov a trávnatý svah doľava do Baníkovského sedla (2 040 m). Tu odbočíme doprava a po červeno značkovanej hrebeňovej ceste (0862) sa strmým, miestami exponovaným hrebeňom dostaneme pod vrcholové rebro. Po ňom sa vydáme na najvyšší bod trasy – Baníkov (2 178 m). Z jeho vrcholu sa môžeme kochať nádherným kruhovým výhľadom na oravské, liptovské a tatranské dominanty. Po krátkom odpočinku sa z vrcholu Baníkova vydáme po zelenej značke (5610), ktorá vedie južným rebrom do plytkého sedla. Z neho vystúpime exponovaným skalným hrebeňom na druhý najvyšší bod trasy – vrch Príslop (2 142 m). Pokračujeme južným smerom skalnatým, neskôr rozširujúcim sa trávnatým svahom do širokého Jaloveckého sedla (1 858 m). Zo sedla nás značkárske koly privedú na východný svah k prvým ostrovom kosodreviny. Serpentínami chodníka zostúpime do žľabu a zákrutami klesneme po jeho ľavej strane. Potom pretraverzujeme doľava do žľabu popod Šarafiový vodopád. Cez potok na jeho ľavej strane zídeme na upravený chodník. Po ňom sa dostaneme k Pietnemu miestu obetí horských nešťastí v Západných Tatrách. Odtiaľ prejdeme popri dome horskej služby k Žiarskej chate (1 300 m) a pohodlným zostupom dolu Žiarskou dolinou výlet ukončíme pri autobusovej zastávke tesne pod ústím Žiarskej doliny (880 m).

Ústie Žiarskej doliny – Žiarska chata – Žiarske sedlo – Plačlivé – Smutné sedlo – Žiarska chata – ústie Žiarskej doliny
Oblasť: Západné Tatry (juh) – stredná časť
Náročnosť: Stredne náročná túra s veľkým prevýšením.
Východiskový a cieľový bod: Ústie Žiarskej doliny, zastávka SAD, parkovisko           
Trvanie: 5 1⁄2 h    
Prevýšenie: 1 245 m
Časový rozvrh: Ústie Žiarskej doliny – Žiarska chata 1 1⁄4 h – Malé Závraty 3⁄4 h – Žiarske sedlo 1⁄2 h – Plačlivé 1⁄2 h – Smutné sedlo 1⁄2 h – Žiarska chata 1 h – ústie Žiarskej doliny 1 h
Spolu: 5 1⁄2 h

Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Začneme v ústí Žiarskej doliny (880 m) pri autobusovej zastávke po modrej značke (2707), ktorá na krátkom úseku vedie spolu s červenou a so žltou značkou. Prejdeme cez most ponad potok Smrečianka a popri odbočke k domu Horskej záchrannej služby Západné Tatry – juh a chate Kožiar a po asfaltovej ceste prídeme k parkovisku. Pred vstupom do doliny odbočuje ostrou zákrutou doprava červeno značkovaná magistrála a žltá trasa na Baranec. My pokračujeme po spevnenej ceste hore Žiarskou dolinou cez závoru. Asi po 10 min. uvidíme na svahu vpravo od cesty za malým potokom štôlňu, ktorá je dôkazom bývalej baníckej činnosti v tejto oblasti. Ďalšia štôlňa sa nachádza o niekoľko desiatok metrov ďalej na druhej strane za potokom. Cesta vedie po pravej strane potoka k mostu, za ktorým si môžeme skrátiť dlhú zákrutu okolo lúky, ak odbočíme doprava a pôjdeme po chodníku vedúcom cez les popri chatkách. Vrátime sa na cestu a strmšie vystúpime k druhému mostu popri odpočívadle, kde sa cesta rozširuje. Pokračujeme vysokým smrekovým porastom k strmému „esíčku“ pod svahmi Baranca. Pred nami sa otvorí prekrásny výhľad do záveru Žiarskej doliny na Tri kopy, Smutné sedlo a Plačlivé. Cesta vedie po menšej rovine k tretiemu mostu cez potok Smrečianka. Pravotočivou zákrutou plynulo vystúpime popod lavínové žľaby naľavo sa rozprestierajúcich Kozích chrbtov k Žiarskej chate (1 300 m), ktorá poskytuje možnosť odpočinku a občerstvenia. Od nej pokračujeme popri Dome horskej služby k smerovníku, kde sa k nášmu chodníku pripája zeleno značkovaný chodník (5610) z Jaloveckého sedla. Prejdeme po drevenom mostíku, za ktorým obe značky vedú plochým hrebeňom porasteným kosodrevinou pod úpätie Prostredného grúňa. Vpravo sa v tzv. mulde nachádza lyžiarsky vlek. Šikmo hore chodníkom cez kosodrevinu pretraverzujeme úbočie stredného hrebeňa k malému potoku, nad ktorým je prameň. Pokračujeme bočným hrebeňom doľava cez mokriny k rázcestiu Malé Závraty (Pod Homôľkou, 1 686 m). Odbočíme doprava pomedzi balvany a dláždeným chodníkom pokračujeme východným smerom cez sutinové nánosy na terasu a ňou mierne doľava pod skalný hrebeň Nohavice. Na týchto miestach možno pravidelne pozorovať svište. Pokračujeme ponad malú kotlinu so Žiarskym plesom do žľabu, z ktorého vystúpime krátkou serpentínou do Žiarskeho sedla (1 917 m). Vychutnáme si pohľady do Žiarskej a Jamníckej doliny a odbočíme doľava. Pôjdeme strmo hore po žltých značkách (8618). Trasa miestami vedie po sutinovom chodníku a asi o 1⁄2 h sa ocitneme na najvyššom bode túry – na vrchole Plačlivého (2 125 m). Za vhodného počasia môžeme vidieť vodnú nádrž Orava i Liptovskú Maru. Pred nami je asi polhodinový zostup cez stupňovitý skalnatý hrebeň na západ. V jeho záverečnej časti sa po mierne exponovanom hrebeni dostaneme do Smutného sedla (1 963 m). Zo sedla odbočíme doľava na modro značkovaný chodník (2707), ktorý je vrezaný vo veľmi strmom svahu a vedie na odnož Prostredného grúňa. Po zvlnenom hrebeni pokračujeme do plytkého sedla, z ktorého sa smerom doľava dostaneme na krátku serpentínu schádzajúcu do doliny. Dláždeným chodníkom prídeme na rázcestie Malé Závraty a asi o 45 min. sa ocitneme pri Žiarskej chate (1 300 m). Po dobrom občerstvení (odporúčame najmä výbornú fazuľovú polievku) si môžeme prezrieť Pietne miesto obetí horských nešťastí v Západných Tatrách, príp. Šarafiový vodopád (odbočka po zelenej značke). Pohodlným zostupom dolu Žiarskou dolinou výlet ukončíme pri autobusovej zastávke tesne pod ústím Žiarskej doliny (880 m).