NÍZKE TATRY - druhé najväčšie pohorie Západných Karpát, ležia v strednej časti Slovenska s nadmorskou výškou 1500 - 2043 m. Predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ - západ v dĺžke 80 km. Najvyšším vrchom je Ďumbier (2043 m.n.m.).
Iľanovo – Poludnica – Suchá dolina – Opalisko – Závažná Poruba
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: stredne náročná túra
Trvanie: 4 ¼ h
Východisko: Iľanovo, zastávka SAD, parkovisko
Cieľ: Závažná Poruba, zastávka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 915 m
Časový rozvrh: Iľanovo - Bodová 1 h - Predná Poludnica 1 ¼ h - Poludnica ¼ h - Predná Poludnica ¼ h - Rakytovica ¾ h - Opalisko ¾ h - Závažná Poruba ¼ h
Spolu: 4 ¼ h
Náročnosť: Stredne náročná poldenná túra s pomerne strmým stúpaním a klesaním a jednoduchou orientáciou.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Túra sa začína pri cintoríne na hornom konci obce Iľanovo (653 m). Popri poľnohospodárskom dvore a lyžiarskom areáli prejdeme na rázcestie v Iľanovskej doline (650 m), kde odbočíme doľava. Po modrej turistickej značke (2709) vystúpime do svahu Vápennej (792 m). Chodník vedie po zalesnenom svahu bočnej doliny na poľanu s vrcholom Bodová (955 m). Na jej hornom konci opäť vstúpime do lesa a zdoláme severozápadný chrbát Prednej Poludnice. Prírodné krásy okolia chodníka znásobujú početné bralnaté útvary. Strmšie úseky výstupu prekonáme pomocou serpentín, cez strmý prah prejdeme po kovovom rebríku. Odmenou za namáhavý výstup je krásny výhľad na Liptov z vrchu Predná Poludnica (1 491 m). Za ešte veľkolepejším výhľadom musíme vyjsť o niekoľko metrov vyššie na vrch Poludnica (1 549 m). Takmer tisícmetrová výšková vzdialenosť od hladiny vodnej nádrže Liptovská Mara vzbudzuje dojem, že sa na tzv. liptovské more pozeráme z lietadla. Z Poludnice, z ktorej vidieť aj hlavný hrebeň Nízkych Tatier s Ďumbierom, sa vrátime na rázcestie na Prednej Poludnici, kde odbočíme doprava na žltú značku (8623). Po skalnatom hrebeni strmo klesneme na poľanu Rakytovica (1 070 m). Na rázcestí na jej hornom okraji zostaneme na žlto značkovanom chodníku, ktorý klesá smerom do Suchej doliny. Zostupom strmou dolinou sa dostaneme do rekreačného strediska Opalisko (690 m). Vo vyústení Suchej doliny zľava obídeme hotely Bohunice a Tatrín. V dolnej časti širokej zníženiny prejdeme popri chate Opalisko. Nad chatou vidieť strmú lyžiarsku zjazdovú trať, ktorá patrí k najťažším a najobávanejším na Slovensku. Do obce Závažná Poruba (634 m) sa dostaneme po mierne klesajúcej spevnenej ceste.
Variant: Variant A predlžuje túru pokračovaním z Poludnice po modrej značke do sedla pod Kúpeľom. Odtiaľ sa traverzom po zelenej značke vrátime cez poľanu Rakytovica na základnú trasu (spolu: 6 h). Variant B ponúka možnosť návratu do východiskového bodu. Rovnako ako pri variante A pokračuje z Poludnice po modrej značke, avšak zo sedla pod Kúpeľom schádza po žltej značke do Iľanova (spolu 6 h).
Jasná – Dereše – Chopok – Krúpova hoľa – Lúčky
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: náročná vysokohorská túra
Trvanie: 8 ¼ h
Východisko a cieľ: Jasná, zastávka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 1 099 m
Časový rozvrh: Jasná - Otupné ¼ h - Tri vody ¾ h - Sedlo Poľany 1 ½ h - Dereše 1 ¼ h - Chopok ¾ h - Demänovské sedlo 1 h - Krúpove sedlo ¾ h - Široká dolina-rázcestie ¾ h - Pod Krčahovom ¾ h - Lúčky ½
Spolu: 8 ¼ h
Náročnosť: Náročná vysokohorská túra s veľkým výškovým prevýšením. Možnosť núdzového ubytovania a občerstvenia poskytuje Kamenná chata pod Chopkom. Neodporúčame opustenie hrebeňového chodníka, nebezpečné sú najmä severné svahy klesajúce strmo do kotlov v závere Demänovskej doliny.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Prvý úsek je rovnaký ako záverečný úsek trasy č. 35, avšak v opačnom smere. Z parkoviska pred hotelom Grand v rekreačnej oblasti Jasná (1 102 m) vystúpime hore dolinou Zadnej vody až do Sedla Poľany (1 837 m), ktoré leží na hlavnom nízkotatranskom hrebeni. Zo sedla sa vydáme doľava (na východ) po červeno značkovanom chodníku (E8, 0801). Miernym stúpaním sa dostaneme na Dereše (2 003 m) a cez plytkú priehybu pokračujeme na Chopok (2 024 m). Vrchu Dereše sa chodník mierne vyhýba, odbočiť na vrchol sa oplatí kvôli peknému výhľadu. Na Chopku môžeme využiť možnosť občerstvenia v Kamennej chate a vystúpiť na jeho vyšší východný vrchol, ktorý sa vypína nad chatou. Sedačkové lanovky vedúce na Chopok z oboch strán sú dlhodobo mimo prevádzky. Pokračujeme po turisticky najfrekventovanejšom úseku hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Mierne klesneme do Demänovského sedla (1 756 m). Z výraznej zníženiny medzi Chopkom a Ďumbierom, dvojicou najznámejších nízkotatranských vrcholov, sa krátkym výstupom dostaneme na dôležitú križovatku turistických ciest v Krúpovom sedle (1 922 m). Jeden z chodníkov, ktorý smeruje do tohto uzla, je krátkou odbočkou na blízky vrchol Ďumbiera (2043 m). Z Krúpovho sedla zostúpime severozápadným smerom po zelenej značke (5426). Chodník zdoláva strmý záver Širokej doliny sériou serpentín a pokračuje pomerne strmým klesaním na rázcestie v Širokej doline (1 390 m), kde sa napojíme na trasu č. 37. Dolinou zídeme až k chate na poľane Lúčky (925 m).
Variant: Variant A opúšťa základnú trasu na Chopku zostupom po modrej značke cez Lukovú do Jasnej (spolu: 6 h). Variant B je čiastočným skrátením základnej trasy. Vynecháva krátky výstup na Krúpovu hoľu využitím žlto značkovanej skratky, po ktorej možno odbočiť z hlavného hrebeňa (spolu: 7 ¼ h). Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (spolu: 8 ¾ h).
Jasná – Tri vody – Luková – Široká dolina – Lúčky
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: stredne náročná túra
Trvanie: 4 ¼ h
Východisko: Jasná, zastávka SAD, parkovisko
Cieľ: Lúčky, zastávka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 750 m
Časový rozvrh: Jasná - Vrbické pleso ¼ h - Tri vody ¾ h - Brhliská ¼ h - Pod Orlou skalou ¼ h - Luková ¼ h - Pekná vyhliadka ¾ h - Široká dolina-rázcestie ½ h - Pod Krčahovom ¾ h - Lúčky ½ h
Spolu: 4 ¼ h
Náročnosť: Stredne náročná poldenná túra s pomerne veľkým prevýšením, ktorá na krátkom úseku okolo Lukovej vystupuje nad hornú hranicu lesa. Za zhoršených poveternostných podmienok možno zísť po modrej značke do Jasnej.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Túra v celej dĺžke sleduje náučný chodník Demänovská dolina s 12 informačnými panelmi. Začneme na parkovisku pred hotelom Grand, ktorý stojí východne od Vrbického plesa v rekreačnej oblasti Jasná (1 102 m). Prírodné horské jazero obídeme po severozápadnej strane, až prídeme k Mikulášskej chate. Pod Otupným budeme okrem značiek náučného chodníka sledovať aj žlté turistické značky (8619). Popri potoku Zadná voda vystúpime hore dolinou Zadnej vody na rázcestie Tri vody (1 370 m), kde odbočíme doľava na červenú značku (0855). Vydáme sa po chodníku, ktorý traverzuje severným svahom hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v závere Demänovskej doliny. Chodník mierne stúpa zalesneným severným svahom vrchu Dereše až po Brhliská (1 430 m) pri hornej stanici kabínkovej lanovky. Po prekrížení zjazdovej trate si chodník zachováva mierne stúpajúci charakter a od rázcestia Pod Orlou skalou (1 460 m) začína stúpať strmšie. Serpentínami vedie cez kosodrevinu do svahu Chopka. Za poslednou zákrutou sa začína šikmý traverz, ktorý sa končí pri medzistanici v súčasnosti nepremávajúcej sedačkovej lanovky z Otupného na Lukovú (1 675 m) a sedačkovej lanovky z Jasnej na Lukovú, ktorá je v prevádzke. Odtiaľto už trasa túry zväčša len klesá. Prvý úsek klesania vedie šikmo po svahu k medzistanici sedačkovej lanovky (1 500 m) zo Záhradiek na Konský grúň. Odtiaľ ďalej klesneme po okraji kosodreviny na Peknú vyhliadku (1 360 m). Ďalej sa profil túry mení. Chodník sa zatáča oblúkom doprava a traverzuje svah k rázcestiu v Širokej doline (1 390 m). Na tomto mieste sa napojíme na zeleno značkovaný chodník (5426), ktorým zostúpime popri potoku Demänovka dolu Širokou dolinou na rázcestie Pod Krčahovom (1 040 m). Poznávanie prírodných krás Demänovskej doliny ukončíme pri chate na poľane Lúčky (925 m).
Variant: Zostup do Jasnej môžeme skrátiť po modrej značke od rázcestia Pod Orlou skalou (spolu: 6 ½ h). Odísť z trasy možno aj pri medzistanici sedačkovej lanovky, ktorou sa môžeme zviezť na Záhradky. Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (spolu: 4 ½ h).
Demänovská jaskyňa slobody – Siná – Bôr – Poľana – Jasná
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: náročná a dlhá celodenná vysokohorská túra
Trvanie: 7 h
Prevýšenie: 1 030 m
Východisko: Demänovská jaskyňa slobody, zastávka SAD, parkovisko
Cieľ: Jasná, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Demänovská jaskyňa slobody- pod Repiskami ¼ h - sedlo Sinej 1 ½ h - Siná ¾ h - sedlo Sinej ½ h - Bôr 1 h- Poľana ¾ h - Sedlo Poľany ¼ h - Tri vody 1 ¼ h - Jasná ¾
Spolu: 7 h
Náročnosť: Náročná a dlhá celodenná vysokohorská túra s veľkým prevýšením. Pomerne dlhý úsek vedie vysokohorskou krajinou nad hornou hranicou lesa s nestálym počasím. Za zníženej viditeľnosti je nevyhnutná vyššia pozornosť, opustenie chodníka môže byť nebezpečné. Na Sinej neodporúčame pokračovať po hrebeni smerom na severovýchod, terén má miestami horolezecký charakter.
Sezónna uzávera: od 1. októbra do 30. júna je chodník uzavretý
Základná trasa: Od parkoviska pri Demänovskej jaskyni slobody (860 m) sa vydáme po zelenej turistickej značke (5426) hore Demänovskou dolinou na rázcestie pod Repiskami (831 m). Na mieste vetvenia hlavnej doliny odbočuje doprava žlto značkovaný turistický chodník (8619), ktorý vedie hore dolinou Radová. Dno bizarnej doliny s početnými skalnými útvarmi má krátke úseky stupňovitého riečiska s vymletými tzv. krútňavovými hrncami. V závere doliny je trasa výstupu strmšia. Po chodníku vystúpime do príkreho svahu, až prídeme na zalesnený plošinový chrbát, z ktorého pokračujeme cez les do sedla Sinej (1 301 m) v bočnej rázsoche Bôru. Zo sedla vedie doprava strmý chodník so žltými významovými značkami, ktorý sa končí na ostrom skalnatom vrchu Siná (1 560 m) s veľkolepým výhľadom. Pokračovať po hrebeni ďalej na sever neodporúčame, terén v týchto miestach nadobúda horolezecký charakter. Vrátime sa do sedla Sinej (1 301 m) a vyberieme sa hore do protiľahlého svahu. Dlhým stúpaním po lesnom chodníku sa dostaneme nad hornú hranicu lesa, do pásma kosodreviny. V hôľnom pásme nad kosodrevinou sa profil zmierňuje. Vysoký hrebeň rázsochy ponúka pekné výhľady. Pomerne miernym stúpaním sa dostaneme na vrchol Bôru (1 888 m). Odtiaľ musíme prejsť cez tri priehyby a dve nevýrazné vyvýšeniny, aby sme sa dostali na vrchol Poľany (1 890 m), ktorý je súčasťou hlavného nízkotatranského hrebeňa. Na Poľane odbočíme doľava na Cestu hrdinov SNP označenú červenými turistickými značkami (E8, 0801). Hrebeňovú trasu opustíme na najbližšom rázcestí v Sedle Poľany (1 837 m), kde odbočíme doľava. Po žltej turistickej značke (8619) zostúpime do doliny Zadnej vody. V jej závere nás čaká strmý zostup po zle udržiavanom chodníku so serpentínami v hornom úseku. Prejdeme cez pásmo kosodreviny a v lokalite Tri vody (1 370 m) vstúpime do lesa. Miernejším klesaním popri potoku Zadná voda sa dostaneme k hotelom pod Otupným. Záverečný úsek vedie po asfaltovej ceste. Naľavo od nej sa nachádza Mikulášska chata a Vrbické pleso (1 120 m). Túra sa končí na parkovisku pri autobusovej zastávke poniže hotela Grand v rekreačnej oblasti Jasná (1 102 m).
Variant: Variant A skracuje základnú trasu. Po návrate z vrcholu Sinej do sedla sa cez dolinu Radová vracia do Demänovskej doliny (spolu: 4 ½ h). Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (spolu: 6 h).
Liptovský Ján – Jánska dolina – Chata gen. M. R. Štefánika – Ďumbier – Jánska dolina – Liptovský Ján
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: náročná celodenná vysokohorská túra s veľkým prevýšením
Prevýšenie: 1 409 m
Trvanie: 11 h
Východisko a cieľ: Lipt. Ján, zastávka SAD, parkovisko
Dĺžka trasy je predurčená pre letné obdobie, avšak dlhý úsek v Jánskej doline vedie po pohodlnej asfaltovej ceste, a tak ho možno absolvovať aj po súmraku. Chata gen. M. R. Štefánika poskytuje možnosť núdzového ubytovania a občerstvenia.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Túra sa začína v obci Liptovský Ján (634 m) a prvý úsek má zhodný s trasou "Na vrch Ohnište". Pohodlným výstupom po modrej značke (2626) hore Jánskou dolinou sa dostaneme k horárni Pred Bystrou (889 m). Necháme sa viesť osou hlavnej doliny, ktorá sa v týchto miestach nazýva Štiavnica, a pokračujeme po modrej značke. V dolnej časti doliny ceste vedie po ľavom brehu potoka. Nad kolibou Brenkus sa mení na chodník prechádzajúci cez čistiny a kosodrevinu, ktorý veľkým oblúkom kopíruje tvar hornej časti doliny. V závere ľadovcovej zníženiny medzi hrebeňom Ďumbiera a Králičky vystúpime do strmého svahu pomocou upravených serpentín. Po dlhom výstupe si môžeme oddýchnuť a občerstviť sa v Chate gen. M. R. Štefánika (1 728 m). Ďalej pokračujeme po krátkom úseku hlavnej hrebeňovej trasy, ktorá je označená červenými turistickými značkami (E8, 0801). Šikmo traverzujúcim chodníkom vystúpime na rázcestie v Krúpovom sedle (1 922 m), z ktorého vedie krátke strmé odbočenie na vrchol Ďumbiera (2 043 m). Po vychutnaní jedinečného výhľadu z najvyššieho vrchu Nízkych Tatier sa po rovnakej trase vrátime na rázcestie v Krúpovom sedle. Odtiaľ pokračujeme smerom na sever po žltej značke (8620), ktorá sleduje bočnú rázsochu Krakovej hole. Z klesajúceho chodníka sa núkajú nevšedné pohľady na rozoklané severné svahy Ďumbiera klesajúce do záveru Bystrej a Ludárovej doliny. V tomto smere vyniká najmä nevýrazná vyvýšenina Kráľov stôl (1 775 m). Klesanie je spočiatku strmé, neskôr sa zmierňuje. Malú vyvýšeninu v rázsoche Prašivá (1 667 m) obídeme zľava a opäť strmšie klesneme do hôľnej priehyby Salašky (1 556 m). Do svahu Tanečnice (1 681 m) vedie mierne stúpajúci chodník. Jej vlastnému vrcholu, ktorý je ukrytý v hustej kosodrevine, sa vyhneme zľava. Žlté turistické značky nás povedú až do sedla Javorie (1 487 m), za ktorým sa vypína majestátna Krakova hoľa. V sedle odbočíme doprava na červenú turistickú značku (0861). Pokračujeme najprv strmým lesným chodníkom, neskôr pôjdeme po ceste s tvrdým povrchom, ktorá nás privedie k horárni Pred Bystrou, kde sme začali výstup dolinou Štiavnice. Po trase s modrým turistickým značkovaním (2626) sa vrátime do Liptovského Jána.
Variant: Najrýchlejší ústup z trasy po dosiahnutí vrcholu Ďumbiera je návrat k Chate gen. M. R. Štefánika, odkiaľ možno zostúpiť po zelenej značke k chate Trangoška (spolu: 10 ¼ h) alebo zísť Širokou dolinou na poľanu Lúčky (spolu: 10 h).
Liptovský Ján – Jánska dolina – Ohnište – Slemä – Stanišovská dolina – Liptovský Ján
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: náročná a dlhá celodenná túra
Trvanie: 9 ¼ h
Východisko a cieľ: Liptovský Ján, zastávka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 904 m
Časový rozvrh: Liptovský Ján - ústie Stanišovskej doliny 1 h - Pred Bystrou 1 ¼ h -Svidovské sedlo 1 ¼ h - Ohnište 1 ½ h - Michalovské sedlo ¾ h - Slemä ¾ h - Stanišovské sedlo 1 h - ústie Stanišovskej doliny ¾ h - Liptovský Ján 1 h
Spolu: 9 ¼ h
Náročnosť: Náročná a dlhá celodenná túra vedúca po väčšinou dobre upravených chodníkoch a cestách, ktorá nevystupuje do vysokohorského prostredia nad hornou hranicou lesa. Dlhý úsek v Jánskej doline vedie po pohodlnej asfaltovej ceste.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Túra sa začína v kedysi slávnej zemianskej obci Liptovský Ján (634 m). Vydáme sa po asfaltovej ceste s modrým turistickým značkovaním (2626), ktorá vedie hore Jánskou dolinou. Takmer po 1 h minieme po ľavej strane žlto značkovanú odbočku do Stanišovskej doliny, po ktorej sa vrátime v závere trasy. Pohodlnú chôdzu dolinou spríjemňujú až po horáreň Pred Bystrou (889 m) neustále sa meniace prírodné scenérie skalných útvarov rozmanitých tvarov, v ktorých sa skrýva množstvo jaskýň, ponorov a vyvieračiek. Pri horárni odbočíme doľava na žltú značku (8625), ktorá cez poľanu Púchalky smeruje do Svidovského sedla (1 133 m). Na tomto mieste prvýkrát uvidíme impozantné skalné galérie vrchu Ohnište (1 538 m), na ktorý vystúpime po síce strmom, avšak dobre upravenom chodníku so zeleným značkovaním (5619). Priamo na vrchol vedie krátka odbočka z rozľahlej plošinovej poľany Ohnišťa (1 508 m), na ktorej sa treba orientovať podľa zelených trojuholníkov. Neďaleko vrcholu leží 125 m hlboká Veľká ľadová priepasť a 10 m vysoký skalný otvor s výstižným názvom Okno. Z poľany Ohnišťa pokračujeme po zeleno značkovanom chodníku (5619) vedúcom po zalesnenej plošine smerom na severozápad. Za plytkým Michalovským sedlom (1 403 m) serpentínami vystúpime na zalesnený vrch Slemä (1 514 m). Trosky lietadla a pamätná mohyla dokumentujú tragickú udalosť, ktorá sa v blízkosti jeho vrcholu odohrala cez druhú svetovú vojnu. Z mohyly je pekný výhľad do Jánskej doliny a na Poludnicu. Z vrchu Slemä klesneme serpentínami smerom do doliny Brtkovičná. Pri zostupe minieme zrekonštruovaný bunker pochádzajúci z obdobia SNP. Na rázcestí nad lúkou Brtkovica (1 169 m) so senníkmi odbočíme doľava na žlto značkovaný chodník (8624) vystupujúci do Stanišovského sedla (1 101 m). Na rázcestí v sedle pokračujeme po žltej značke a zostúpime do Stanišovskej doliny, cez ktorú prejdeme až k jej ústiu do Jánskej doliny. Na rázcestí v ústí Stanišovskej doliny (718 m) odbočíme doprava na modrú značku (2626) a pokračujeme dolu Jánskou dolinou do Liptovského Jána. V závere túry sa môžeme príjemne osviežiť v termálnej vode kúpaliska.
Variant: Túru možno skrátiť variantom A, ktorý namiesto výstupu zo Svidovského sedla na Ohnište zostupuje po žltej značke do obce Malužiná v Bocianskej doline (spolu: 4 ¼ h). Variant B opúšťa základnú trasu na rázcestí nad lúkou Brtkovica a schádza dolinou Brtkovičná do Liptovského Hrádku (spolu: 8 ½ h). Variant C rozširuje program základnej trasy o výstup na Smrekovicu (spolu: 9 ¾ h). Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (spolu: 9 ¼ h).
Demänovská jaskyňa Slobody – Pusté – Vyvieranie – Demänovská
jaskyňa Slobody
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: stredne náročná poldenná túra
Trvanie: 3 ¾ h
Východisko a cieľ: Demänovská jaskyňa Slobody, zastávka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 717 m
Časový rozvrh: Demänovská jaskyňa slobody - Pusté 1 ¾ h - Machnaté ¼ h - Iľanovské sedlo ½ h - Vyvieranie 1 h - Demänovská jaskyňa slobody ¼ h
Spolu: 3 ¾ h
Náročnosť: Stredne náročná poldenná túra s pomerne veľkým prevýšením na začiatku. Problémový môže byť aj mokrý zostup od Iľanovského sedla cez dolinu Vyvieranie.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Začiatok túry vedie po širokom chodníku vedúcom od parkoviska pri Demänovskej jaskyni slobody (860 m) s autobusovou zastávkou. Na návštevu jaskyne treba najmenej 1 ½ h, a preto odporúčame odložiť ju na dni s horším počasím. Od obvyklého východu z jaskyne vystúpime do svahu Točišťa po upravenom chodníku označenom modrými turistickými značkami (2709). Strmosť svahu prekonáme pomocou serpentín. Prvé zmiernenie výstupu prinesie terénna plošina s poľanou, za ktorou nasleduje druhý strmší úsek vedúci na miernejší chrbát s vyššie položenou poľanou. Záverečný skalný stupeň opäť zdoláme pomocou serpentín, ktorými vyjdeme na skalnatý grúň. Pokračujeme šikmým traverzom cez strmý trávnatý svah na vrchol hrebeňa Pusté (1 501 m), ktorého plošinový vrchol sa často spomína aj pod názvom Prašivé. Okrem výhľadu nás určite upútajú zaujímavé skalné galérie na južnej strane. Podobné skalné, avšak vyššie položené útvary sú na vrchu Ohnište nad Jánskou dolinou (pozri trasa č. 27). Krátkym zostupom sa pohodlne dostaneme do sedla Machnaté (1 450 m) nachádzajúceho sa na rázsoche medzi Demänovskou horou a Krakovou hoľou. Po hrebeni rázsochy sa vyberieme smerom na sever po žltej turistickej značke (8620). Šikmo traverzujúci chodník v severnom svahu Pustého nás privedie do Iľanovského sedla (1 253 m), z ktorého odbočíme doľava na zeleno značkovaný turistický chodník (5426). Po zostupe dolinou Vyvieranie pri Demänovskej jaskyni mieru (784 m) neodbočíme doprava, ale sa vydáme opačným smerom. Pôjdeme po pohodlnej širokej ceste vedúcej hore Demänovskou dolinou najprv po pravom a za mostom po ľavom brehu zväčša suchého koryta potoka Demänovka. Riečisko je na tomto úseku zvyčajne suché, pretože sa nachádza nad hlavnou vyvieračkou, ktorú sme obišli pri vyústení doliny Vyvieranie. Cieľom výletu je parkovisko pri Demänovskej jaskyni slobody.
Variant: V Iľanovskom sedle môžeme pokračovať aj po žltej značke do Pavčinej Lehoty (spolu: 5 ¼ h). Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (spolu: 3 ¾ h).
Liptovský Ján - Stanišovská dolina - Smrekovica - Liptovský Ján
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: stredne náročná túra
Trvanie: 4 ½ h
Východiskový a cieľový bod: Liptovský Ján, zástavka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 651 m
Časový rozvrh: Liptovský Ján - ústie Stanišovskej doliny 1 h - Stanišovské sedlo 1 ¼ h - Smrekovica ¾ h - Liptovský Ján 1 ½ h
Spolu: 4 ½ h
Náročnosť: Stredne náročná túra vedúca zväčša po dobre upravených chodníkoch a cestách, ktorá nevystupuje do vysokohorského prostredia nad hornou hranicou lesa. Dlhý úsek v Jánskej doline vedie po pohodlnej asfaltovej ceste.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Túra sa začína v kedysi slávnej zemianskej obci Liptovský Ján (634 m). Do Jánskej doliny vstúpime po pohodlnej asfaltovej ceste s modrými turistickými značkami (2626). Prejdeme cez rázcestie pri kúpalisku (655 m), z ktorého odbočuje doľava červená značka. My pokračujeme hore Jánskou dolinou, postupne minieme hotel Ďumbier, liečebno-rehabilitačný ústav Bystrá a viaceré menšie rekreačné zariadenia. Jánsku dolinu opustíme na rázcestí v ústí Stanišovskej doliny (718 m), kde odbočíme doľava na chodník označený žltými turistickými značkami (8624). Hore Stanišovskou dolinou pôjdeme striedavo cez les a cez poľany. Vystúpime do Stanišovského sedla (1 101 m), ktoré sa nachádza v peknej lúčnej krajine v závere doliny Brtkovičná. Na rázcestí v sedle odbočíme doľava na červenú turistickú značku (0863), ktorá vedie po hrebeni. Najprv pôjdeme po rozhraní lesa a lúky, neskôr sa vnoríme hlbšie do lesa. Chodník je v tejto časti strmý, miernejší profil nadobúda až v najvyššej časti masívu Smrekovice (1 285 m), ktorej vrcholu sa vyhneme z pravej strany. Pretraverzujeme severný svah neodmysliteľnej dominanty Liptovského Hrádku a po hrebeni mierne klesneme ku kóte Brť (1 201 m). Na tomto mieste odbočíme mierne doprava a veľmi strmo klesneme cez les. Na malej úpätnej plošine odbočíme doľava a vyberieme sa dolu bočnou dolinou popri potoku Albertovica. Nad chatami v ústí doliny odbočíme doprava na lúky. Po prístupovej ceste k penziónu Marta zídeme na rázcestie pri kúpalisku. Ideálnou bodkou za pekným výletom môže byť okúpanie v bazénoch termálneho kúpaliska. Vhodným doplnkovým programom môže byť aj prechádzka po obci Liptovský Ján, ktorá je bohatá na viaceré kultúrno-historické pamiatky.
Variant: Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (spolu: 4 ½ h).
Čertovica – Králička – Starobocianska dolina – Vyšná Boca
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: stredne náročná poldenná vysokohorská túra
Trvanie:4 ¼ h
Východisko: Čertovica, zastávka SAD, parkovisko
Cieľ: Vyšná Boca, zastávka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 856 m
Časový rozvrh: Čertovica - Rovienky 1 h - Kumštové sedlo ½ h - Panská hoľa ¼ h - Králička ½ h - pod Králičkou ¼ h - Bocianske sedlo ½ h - pod Starou Bocou 1 h - Vyšná Boca ¼ h
Spolu: 4 ¼ h
Náročnosť: Stredne náročná poldenná vysokohorská túra. Orientácia je na upravenom turistickom chodníku jednoduchá aj za zhoršenej viditeľnosti.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Od Chaty Čertovica, ktorá stojí priamo v sedle Čertovica (1 238 m), sa vyberieme po úseku červeno značkovanej hrebeňovej trasy Nízkych Tatier (E8, 0801). Začneme krátkym výstupom po strmom svahu týčiacom sa priamo nad sedlom, neskôr sa dostaneme na miernejšie stúpajúci úsek vedúci po hrebeni. Vyjdeme z lesa na príkrejší hôľny úsek hrebeňa Lajštroch s pekným výhľadom na Kráľovohoľské Tatry. Lajštroch na západnej strane ukončuje nevýrazná vyvýšenina Rovienky (1 602 m), za ktorou nás čaká prvý krátky zostup do plytkej priehyby. Chodník v tejto časti vedie hustou kosodrevinou. Na rovnom úseku pred Kumštovým sedlom (1 549 m) sa opäť dostaneme na trávnaté hole. V sedle prekrížime zelenú turistickú značku (5619). Stále pokračujeme po hlavnom hrebeni. Čaká nás dlhý výstup na Panskú hoľu (1 635 m). Ďalší vrchol na hrebeni je vyšší, avšak turistický chodník ho obchádza sprava. Po výstupe na vrch Králička (1 807 m) sa pred nami otvorí krásny výhľad na skupinu Ďumbiera a do Jánskej doliny. Mierne zostúpime na rázcestie v plytkej priehybe pod Králičkou (1 717 m), kde odbočíme doprava na chodník označený žltými turistickými značkami (8428). Minieme pozostatky po činnosti dávnych baníkov a strmým chodníkom s krátkymi serpentínami sa pustíme dolu svahom nad zákrutou Štiavnice a asi v polovici svahu sa mierne stočíme do klesajúceho traverzu. Pohodlným širokým chodníkom sa dostaneme do trávnatého Bocianskeho sedla (1 506 m). Turistom, ktorí sa chcú občerstviť čerstvou vodou, odporúčame výdatný prameň nachádzajúci sa kúsok pred Bocianskym sedlom. V sedle opäť pretneme zeleno značkovaný chodník, ktorý odbočuje vľavo a vystupuje na Rovnú hoľu. My zo sedla pokračujeme podobne ako pri trase č. 27 zostupom do Starobocianskej doliny. V hornej časti klesneme po serpentínach starej banskej cesty, o niečo nižšie prejdeme na miernejšie klesajúcu vozovú cestu. Popri potoku Boca zídeme na rázcestie pod Starou Bocou. Do obce Vyšná Boca (951 m) sa dostaneme popri frekventovanej hlavnej ceste.
Lúčky – Krakova hoľa – Pusté – Demänovská jaskyňa slobody
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: stredne náročná poldenná túra
Trvanie: 4 ¾ h
Východisko: Lúčky, zastávka SAD, parkovisko
Cieľ: Demänovská jaskyňa slobody, zastávka SAD, parkovisko
Prevýšenie: 892 m
Časový rozvrh: Lúčky - Pod Krčahovom ½ h - Javorie 1 h - Kosienky ¾ h - Krakova hoľa ½ h - Machnaté 1 h - Pusté ¼ h - Demänovská jaskyňa slobody ¾ h
Spolu: 4 ¾ h
Náročnosť: Stredne náročná poldenná túra s pomerne veľkým prevýšením. V masíve Krakovej hole často sťažuje orientáciu znížená viditeľnosť. Neodporúča sa opúšťať turistický chodník, pretože skalnatý reliéf skrýva mnoho nebezpečných nástrah.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Od chaty na poľane Lúčky (925 m) sa vydáme po mierne stúpajúcej poľnej ceste, ktorá vedie po pravej strane rozľahlej lúky s krovinami a stromami. Povedú nás zelené turistické značky (5426). Po ceste s kamenistým povrchom vstúpime do lesa, pričom na ľavej strane uvidíme niekoľko krasových jám. Na rázcestí Pod Krčahovom (1 040 m) odbočíme doľava na červenú turistickú značku (0861). Asi po 100 m odbočuje doľava chodník smerujúci k partizánskym bunkrom v doline Krčahovo. Cesta tam a späť trvá asi 1 hod. My pokračujeme zalesneným svahom po červeno značkovanom, miestami dosť nezreteľnom chodníku k besiedke na poľane Podroh (1 175 m). Cez lúku vystúpime do doliny Podroh. V jej závere sú serpentíny, ktorými sa dostaneme do výrazného sedla Javorie (1 487 m) v rázsoche medzi Tanečnicou a Krakovou hoľou. V sedle odbočíme doľava na strmý chodník označený žltými turistickými značkami (8620). Po južnom lúčnatom hrebeni Krakovej hole vystúpime do pásma kosodreviny. Dostaneme sa na vysoko položenú trávnatú krasovú plošinu Kosienky na južnom úbočí Krakovej hole. Na tomto mieste sa na výstupovú trasu z pravej strany pripája modro značkovaný chodník (2709), ktorý používajú turisti vystupujúci z Poludnice a Iľanovskej doliny. Na vlastný vrchol Krakovej hole (1 752 m) vedie chodník, ktorý pod Krakovou hoľou odbočuje z hlavnej žlto a modro značkovanej trasy doprava. Z bralnatého vrcholu majestátneho vrchu je nádherný kruhový výhľad. Po návrate na rázcestie pokračujeme doprava po trase chodníka, ktorý zostupuje dolu severozápadným hrebeňom. V sedle Machnaté (1 450 m) sa napojíme na trasu č. 33, avšak v opačnom smere. Po modrej turistickej značke zostúpime cez Pusté (1 501 m) do Demänovskej doliny. Túra sa končí na parkovisku pri Demänovskej jaskyni slobody (860 m).
Variant: Variant A sa z vrcholu Krakovej hole vracia na poľanu Kosienky, odkiaľ smeruje doľava po modrej značke cez sedlo pod Kúpeľom a Poludnicu do obce Iľanovo (spolu: 7 ¼ h). Variant B na rozdiel od predchádzajúceho vynecháva výstup na Poludnicu a do Iľanova schádza po žltej značke dlhou Iľanovskou dolinou (spolu: 6 ½ h). Základnú trasu možno absolvovať aj v opačnom smere (spolu: 5 h).
Magurka – Ďurková – Zámostská hoľa – Magurka
Oblasť: Nízke Tatry (sever) - západná časť
Náročnosť: stredne náročná vysokohorská túra
Trvanie: 5 h
Východisko a cieľ: Magurka, parkovisko
Prevýšenie: 700 m
Časový rozvrh: Magurka - Mestská hora 1 h - nad Sedlom Ďurkovej 1 h - Ďurková ¼ h - pod Zámostskou hoľou ½ h - Zámostská hoľa ¼ h - pri Bašovni 1 ¾ h - Magurka ¼ h
Spolu: 5 h
Náročnosť: Stredne náročná vysokohorská túra s krátkym a strmým výstupom a zostupom z hrebeňa. Zostup smerom na juh je nevýhodný, pretože smeruje do dlhých dolín. Orientácia na trase je bezproblémová.
Chodník je celoročne sprístupnený.
Základná trasa: Z horskej osady Magurka (1 050 m) sa vyberieme hore dolinou Ďurková po zeleno značkovanej vozovej ceste (5609). Vpravo minieme lyžiarsku zjazdovú trať s vlekom. Asi po 1 km za poslednými domami odbočíme z cesty na chodník stúpajúci serpentínami do strmého svahu horského chrbta Javorina. Nová trasa chodníka sa vyhýba záveru doliny Ďurková, v ktorej v zime často padajú lavíny. Starý chodník značne poškodila katastrofálna lavína, ktorá spadla v roku 1970. Po novom chodníku sa dostaneme na lúčnatú Mestskú horu (1 529 m), z ktorej miernym, avšak dlhým stúpaním vystúpime na hlavný nízkotatranský hrebeň. Lesné kalamity v okolí trasy doširoka otvorili krásne výhľady na dolný Liptov a na hlavný hrebeň pohoria. Pokračujeme k rázcestiu nad Sedlom Ďurkovej (1 709 m). Ak sa rozhodneme kvôli krátkemu občerstveniu a oddychu navštíviť obnovenú útulňu Ďurková (1 640 m), musíme po zelenej značke zostúpiť na opačnú stranu hrebeňa. Po tej istej trase sa vrátime na rázcestie, kde odbočíme doľava. Cez Sedlo Ďurkovej po červenej turistickej značke (E8, 0801) pohodlne vystúpime na vrch Ďurková (1 750 m), z ktorého zídeme krátkou serpentínou na nižší úsek hlavného hrebeňa. Pokračujeme miernym klesaním do plytkého sedla pod Zámostskou hoľou (1 591 m), kde sa hrebeňová cesta križuje so žlto značkovaným chodníkom spájajúcim osadu Magurka na severe s Jasenianskou dolinou na juhu. My pokračujeme západným smerom a po prechode Zámostskej hole (1 612 m) sa po mierne zvlnenom úseku hrebeňa dostaneme na rázcestie pod Zámostskou hoľou (1 560 m), kde odbočíme doprava na chodník označený modrými turistickými značkami (2706). Zostupová trasa vedie popri starých štôlňach a iných pozostatkoch bývalej banskej činnosti. Na začiatku zostupu klesneme strmšie po trávnatom grúni s ostrovmi kosodreviny k hornej hranici lesa. V lesnom poraste šikmo pretraverzujeme svah rozčlenený sériou strmých dolín zvažujúcich sa do doliny Ďurková. V závere (takmer po 2 hod. klesania) prídeme na rázcestie pri Bašovni, kde sa modrý chodník stretáva so žlto značkovaným chodníkom (8448) vedúcim zo Zámostskej hole. Pokračujeme ďalej a zostup ukončíme v osade Magurka.